Michal Bodický a jeho Rozpomienky

Uctite otcov mozole krvavé,

uctite, čo tí životom dobyli,

nepovoľujte každý svojej hlave,

bijúc boj na ich staňte si mohyly.

Kedyže príde k vysokej budove,

keď každý osve kope grunty nové?

Týmito slovami Sládkoviča končí svoje rozpomienky Michal Bodický (1852-1935). Na 446-tich stranách prináša pestrý obraz svojho života od narodenia až do roku 1932. Obraz evanjelického farára, vzdelanca, prvého dekana Slovenskej teologickej vysokej školy v Bratislave. Jeho spomínanie je veľmi zaujímavé. Aj keď uvádza, že mnoho vecí nespomenul, lebo nemal pri písaní poruke svoj archív. Napriek tomu bola jeho pamäť výborná. Z　hlbín vekov tu vystupuje nielen on ale aj mnohé postavy známe i neznáme, ktoré zasiahli do našich národných i　cirkevných dejín. Bodický prežil veľké zmeny v slovenskej spoločnosti. Vyrastal v období po meruôsmych rokoch. Videl snahy evanjelických vzdelancov o samostatnosť, tvrdý nástup maďarizácie, 1. svetovú vojnu i　budovanie novovzniknutej republiky. Pri tom všetkom neostal len nečinným pozorovateľom ale s nasadením sebe vlastným sa zapojil naplno do života kultúrneho i cirkevného. Patril medzi tých, ktorí tvorili naše dejiny. Preto sú jeho rozpomienky aj dnes aktuálne. Ponúkajú vzor konania človeka, jeho myšlienok a jeho snažení. A preto je potrebné vydávať takéto diela. Veľká vďaka patrí i editorovi knihy, evanjelickému farárovi Martinovi Rieckemu, že tieto memoáre pripravil k vydaniu a doplnil mnohými poznámkami. Spoločnosť Tranoscius vydaním tejto publikácie zapĺňa ďalšiu citeľnú medzeru v našej historickej pamäti.

Miloslav Gdovin, šéfredaktor Tranoscia